Nebo nadomnou svet vo mne

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zivot? Smrt? ---:> ZOMIERAM

Vezmime si to takto pekne od začiatku. Čo je život? Aký je jeho zmysel? A má vôbec nejaký? Stojí sa celou touto obrouskou hrou na niekoho niečo hlbšie, niečo podstatné? Kam kráčam? Odkiaľ idem? Žijem?
    Na tieto a mnohé iné otázky vedie ľudstvo siahodlhé debaty snáď už od nepamäti a výsledok? Kde je? Kam sa podel? Máme len hŕbu teórií, nepodložených "faktov". O čo sa teda jednoduchý tvor má oprieť keď tápe, keď má pocit, že je koniec???

    Nie, nenašla som odpovede hodné ocenení. Je mi ľúto ak ste si to mysleli. Len som sa aj ja, už po niektorý krát zamyslela nad obdobím ktoré trávime na planéte a môj záver - život ako taký ani neexistuje.

   Od samotného počatia sa plod v lone matky mení - vyvíja. No jeho dni sú už dopredu zrátané. V podstate ešte skôr, než sme schopný sa nadýchnuť, ešte skôr, než nám narastú prstíky, ešte skôr, než sa vie o našom pohlaví, sa nám kráti čas. Každou sekundou, každým úderom srdca, každým nádychom, každým krokom sme bližšie ku koncu. Koncu znamenajúcemu odchod od najbližších do neprebádaných končín. Odchod z tohto sveta.
    Teda, zomierame. Tak potom kde je život? Život = zomieranie. Starnutie, chradnutie až jedného dňa - smrť.

    Ako vôbec to neberte ako pasivitou nasiaknutý pohľad na život. Nie Hoci si uvedomujem, vyznieva to tak, no je to len ďalšia podivná úvaha komplikovaného tvora naplneného pocitom nepatričnosti do tohto sveta. Naše bytie je tak ľahko pominuteľné a preto nechápem zmysel úvah o konci sveta, lamentovaním na svetovými krízami, oplakávaním zničeného záhonu ruži. Toto všetko sú také malichernosti, hlavne keď si uvedomíte, že váš, môj a hocikoho plamienok môže vyhasnúť už o pár stotín sekundy bez toho, aby nás na to niekto alebo niečo upozornil. Naučme sa vážiť si každu milióntinu sekundy, každý úder srdca, nádych, poryv vetra strhujúci nám klobúky, slnečný lúč, každú snehovú vločku hladiacu líca, dažďovú kvapku máčajúcu stovky ramien...
   
    NAUČME SA ZOMIERAŤ S RADOSŤOU!!! :) 

(ja sa to svoje snažím užívať)
yours Niniel :)

A co teraz? | stály odkaz

Komentáre

  1. =)
    ahoj...:)...velmi pekna uvaha..a to aj preto, ze si z nej mozem vela veci "odniest"..mas fakt pekne clanky..len tak dalej :)
    publikované: 29.03.2009 17:40 | autor: Tessa (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Odpoved
    Ahoj,

    Sice sa nepozname, ale som rad teda, ze nemas ten pasivisticky pohlad na zivot, ako uvadzas v poslednom odseku.

    Pretoze zivot sa da ponimat aj ako zomieranie, ano - ale preco by sme to nemohli brat inak? Clovek si svoj zmysel musi najst, ziskat, vytvorit, aby jeho zivot ten zmysel mal, nemoze cakat, ze mu jeho zmysel ukaze niekto iny alebo ze mu ho prinesie na tanieri (to samozrejme hovorim vseobecne, nie k tebe...).

    Ja som toho nazoru, ze ked clovek dokaze robit male dobre skutky, naplni tak rozne zivoty inych ludi radostou a to je nieco co pohana napriklad mna. Takze moj zmysel zivota mi je jasny - a aky je tvoj? :-)

    JT
    publikované: 24.11.2009 00:18 | autor: JT (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. :)
    Zmysel zivota je otazka na dlhe nocne veceri... JA som si svoju cestu vybrala, zit pritomnost, snazit sa nelipnut v minulosti, tesit sa z malickosti a tak ako uz od davna, rozdavat sa, davat vsetko co mam ludom naokolo. Mne to co uz mam viac neda, ale ostatnym snad ano.

    A suhlasim s tebou v tom co si napisal. Mozno tento clanok nevyznel presne tak ako som chcela, ale vynimocne nemal mat melancholicky nadych, len jedno z mojich podivnych uvah...

    ...nemyslim si ze sa nepozname ;) ...
    publikované: 24.11.2009 00:33 | autor: niniel (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014